„Uverejňujeme najstaršie bratislavské pohľadnice z našej rodinnej zbierky.“

História na zjedenie

Môj otec Dr. Géza Bertha sa nijako zvlášť nevenoval zbieraniu pohľadníc, no exempláre, ktoré mu zostali po predkoch – zrejme aj z osobných dôvodov ako ukážky rodinnej korešpondencie a zároveň zaujímavé a hodnotné dobové dokumenty – uložil a uchoval na jednom mieste.

21. 01. 2018, 07:10

Najstaršie pohľadnice pochádzajú zo začiatku minulého storočia a možno ich považovať za akési obrázkové korešpondenčné lístky. Na prednej strane bola uvedená iba adresa, kým obrazová časť sa tlačila na zadnú stranu, ktorá bola vyhradená na písanie, preto sa správa pre adresáta nachádzala práve tu. Po roku 1910 sa už používali pohľadnice, ktoré sa grafickou úpravou podobali tým dnešným.

Bratislava bola v tom čase malé mesto, no predsa dosť veľké na to, aby si členovia rodín a príbuzní odovzdávali informácie na pohľadniciach. V časti, kde sa uvádza názov mesta, bolo napísané iba: Na mieste (Helyben) alebo Loco.

Medzi uverejnenými pohľadnicami sa nájdu aj také, ktoré boli odoslané z Bratislavy do Viedne, do bratislavskej Jiringerovej ulice alebo – dokonca ešte aj v roku 1922 (!) – na adresu „Ecke der Schöndorfergasse Schönbeckisches Haus II. Stock.“

A čo napísala moja čerstvo vydatá stará mama v roku 1915 svojej švagrinej do vedľajšej ulice?

„Píšem Ti kvôli syru – najpraktickejšie by asi bolo, keby sme dostali za jednu maličkú geletku, ktorá, ako vravel tvoj m. tatko, obsahuje 4 1/2 kg, keďže potrebujeme práve toľko a navážime si ho sami. – Irénke 1 1/2 kg, ujovi Kálmánovi 1/2 kg, Tekusovým 1 1/2 kg (mala si pravdu) a nám 1 kg. – Budem ti vďačná, keď mi to pošleš. – Videla som ťa v procesii, stáli sme na rohu Tržného námestia a Špitálskej ulice, bola si roztomilá. Poriadne si sa unavila, však? My sme teraz prišli domov! Pá! Ruky bozkávam Tvojmu milému tatkovi!

Posielam Ti pusu, do najbližšieho videnia s láskou Mariska

13. VI. 1915, večer 1/4 8.“