Môj prapradedo, Dr. Károly Samarjay, aktívne podporoval výstavbu Mestského divadla v Prešporku

Na mieste Mestského divadla v Prešporku stála predtým divadelná budova z dreva, postavená z iniciatívy grófa Györgya Csákyho a otvorená 9. novembra 1776. Ôsmeho decembra 1881 vyhorel viedenský Ringtheater. Príčinou požiaru, ktorý vypukol na začiatku večerného predstavenia, bol výbuch svietiplynu. Oheň si vyžiadal 384 obetí z radov divákov aj zamestnancov divadla. Podľa dobovej tlače išlo o jeden z najstrašnejších požiarov 19. storočia v Rakúsko-Uhorsku. Pod vplyvom tejto udalosti sa mestská rada v Prešporku v roku 1884 rozhodla, že na mieste starého dreveného divadla postaví kamenné divadlo.

 Mestské divadlo v období Rakúsko – Uhorska.

 

Otvorenie Mestského divadla v Prešporku, 22. september 1886

V čase výstavby nového divadla bol už celoštátny význam Prešporka minulosťou. Posledná korunovácia sa tu konala 28. septembra 1830 (išlo o korunováciu Ferdinanda V.); posledné zasadnutie uhorského snemu v Prešporku sa začalo 11. apríla 1848. Po jeho skončení sa snem aj ministerstvá presťahovali do Pešti. Zjednotenie Budína a Pešti 17. novembra 1873 definitívne uzavrelo zlatú éru Prešporka, ktorá sa začala bitkou pri Moháči. Napriek tomu sa slávnostné otvorenie nového divadla nieslo v takom veľkolepom duchu, akoby bol Prešporok naďalej hlavným korunovačným mestom Uhorska. Dobová tlač (vrátane budapeštianskej) nešetrila chválami na budovu ani jej umiestnenie. Osobitne zdôrazňovala, že mesto postavilo divadlo z vlastných prostriedkov za 300 000 forintov (v prepočte asi 4 milióny €). Dôležitosť slávnostného otvorenia dokazuje aj menoslov oficiálnych hostí: predseda vlády Kálmán Tisza, minister náboženstva a školstva Ágoston Trefort, arcivojvoda Fridrich a arcivojvodkyňa Izabela, Ferenc Erkel, Mór Jókai, intendant budapeštianskeho Národného divadla a Maďarskej kráľovskej opery gróf István Keglevich, poslanci uhorského snemu zo slúžnovských okresov Prešporskej župy a mnohí ďalší.

Plagát k slávnostnému otvoreniu Mestského divadla, ktoré sa konalo dňa 22. septembra 1886.

 

Otvárací ceremoniál sa začal prológom Móra Jókaia Svetlonos (Lidérczfény)

Pri slávnostnej príležitosti bol tento veršovaný text distribuovaný aj samostatne. Môj prapradedo, Dr. Károly Samarjay, výstavbu divadla aktívne podporoval. V jeho pozostalosti sa zachovalo viacero exemplárov Svetlonosa. Možno aj preto, že s Mórom Jókaiom boli od detstva priateľmi. Obe rodiny bývali v Komárne blízko seba. Ich matky sa často navštevovali. Toto priateľstvo medzi Károlyom a Mórom pretrvalo až do dospelosti. Dôkazom toho je aj ich spoločná cesta po Hornom Uhorsku, ktorú absolvovali 6. – 15. augusta 1879.

Zoltán Samarjay

Podobné články