Historické záhrady Bratislavy

História na zjedenie

„Zeleň, to nie je žiadny luxus, to je životná nutnosť, ak zničíme zeleň, zničíme život“. Naše mesto sa neustále rozrastá, ale málo jeho obyvateľov má to šťastie vidieť pri pohľade z okna zeleň, prírodné prostredie. Moderné mestá vo všeobecnosti trpia nedostatkom zelene. Poučme sa z histórie, ako to bolo v starom Prešporku.

05. 01. 2025, 11:12

Františkánska záhrada

Prvé záhrady vznikli u nás pri kláštoroch. Od 13. storočia sa začali v Prešporku usádzať mníšske rády, súčasťou ktorých boli záhrady, kde mnísi pestovali nielen zeleninu a ovocie, ale predovšetkým liečivé rastliny. Kláštory boli zároveň prvými nemocnicami. Medzi najväčšie kláštorné komplexy patril v Prešporku kláštor františkánov. Jeho veľká záhrada mala studňu s tečúcou vodou, čo ocenil ako veľkú výhodu Matej Bell (1735). Zvyšky záhrady so studňou sa zachovali do súčasnosti. Malé časti pôvodných záhrad sa zachovali aj pri iných kláštoroch.

Františkánska záhrada v súčasnosti (2024)

Vľavo v pozadí reštaurovaná studňa (2024)

Baroková záhrada na Bratislavskom hrade

Za jednu z najstarších záhradných úprav na území Bratislavy sa považuje úprava hradného vrchu. Nie je jednoznačne doložiteľné, od ktorého obdobia sa tu nachádzali záhrady. Na medirytine J. Hoefnagela a F. Hogenberga z roku 1572 je hradná záhrada obkolesená vysokým múrom a rozdelená na 3 časti živým plotom. V prvej časti bola pravdepodobne nízka zeleň, v ďalších častiach ovocné stromy a veľkú časť hradného kopca zaberali vinohrady.

V rokoch 1766—1780 na pokyn Márie Terézie prebiehala najväčšia úprava Bratislavského hradu, ktorá sa týkala aj jeho záhrad. Na severnej terase bola vybudovaná baroková záhrada so záhradným pavilónom. V ďalších obdobiach bol na hrade seminár, vojenské kasárne, okrasným účelom záhrady sa nevenovala pozornosť, až v roku 1811 veľký požiar premenil Bratislavský hrad takmer na jeden a pol storočia na ruinu. S rekonštrukciou, ktorej cieľom bolo obnoviť hrad do podoby z tereziánskeho obdobia sa na podnet Janka Alexyho začalo v roku 1953. V tretej etape obnovy Bratislavského hradu bola obnovená baroková záhrada, v časti pri hrade so záhradným pavilónom. Pre verejnosť bola otvorená v roku 2016. Záhrada sa v súčasnosti rozprestiera na štyroch terasách spojených schodiskami, kvetinová a stromová vegetácia je doplnená plastikou alegória ročných období a dekoratívnych váz, na tretej terase je fontána.

Baroková záhrada Bratislavského hradu, 1. terasa (2019)

Prepojenie na nižšiu terasu so sochami (2019)

Stredoveké európske mestá boli na záhrady a zeleň chudobné. Mestá boli z obranných dôvodov chránené hradbami. V období do 15. storočia bola väčšina domov v Bratislave drevenými stavbami, väčšie plochy záhrad sa nachádzali len pri palácoch bohatých občanov. V roku 1536 sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska (do roku 1848) a sídlom vládnych úradov, čím pribudli nové paláce významných šľachtických rodov so záhradami (Pállfyho záhrada, Lipaiova záhrada a iné).

Pállfyho záhrada

Zakladateľom záhrady bol Pavol Pállfy, ktorý vykonával funkciu predsedu Uhorskej komory a zároveň viedol prestavbu Bratislavského hradu. Na severovýchodnom svahu hradného vrchu vybudoval rozsiahle sídlo – palác so záhradou, ktorá sa rozprestierala na troch terasách, čím prekonávala značné výškové rozpätie. Podobu paláca a záhrady po dostavaní zachytila medirytina J. Ledentnaua v roku 1663. Pôvodne záhrada založená v renesančnom slohu bola v 18. storočí prebudovaná na barokovú, v záhonoch sa nachádzali ovocné stromy, taktiež stromčeky citrusov, ktoré sa v zime prenášali do oranžérie. Dominantou záhrady bola mohutná lipa, okolo ktorej postavili sedemposchodové lešenie s cibuľovitou strieškou, aby sa panstvo mohlo potešiť kvetmi a ich vôňou (medirytina F. B. Wernera z polovice 18. stor.) . Záhrada bola sprístupnená verejnosti a konali sa tu slávnosti, následne však upadala a v roku 1873 ju dediči rozparcelovali a predali. V súčasnosti je priestor zastavaný, z paláca sa zachovala len časť na Zámockej ul. a schodisko s dvomi portálmi, ktoré spája Zámockú ulicu so Svoradovou. Za výhonok slávnej lipy je považovaná lipa na ul. Palisády, podľa iných názorov slávny strom rástol približne v priestore súčasnej nemocnice na Zochovej ulici.

Bratislavský hrad zo severu a záhrada s mohutnou lipou a kúriou grófa P. Pálffyho v Bratislave. Medirytina F.B. Wernera a M. Engelbrechta (cca. 1735)

Pállfyho palác, časť ktorá pretrvala do súčasnosti na Zámockej ulici (2024)

Barokový portál so schodiskom na Svoradovej ulici bol súčasťou Pállfyho záhrady (2024)

Pohľad do záhrady (2024)

Lipa na ulici Palisády, ktorá je považovaná za výhonok Pállfyho lipy (2024)

Lippaiova záhrada (Arcibiskupská záhrada, Pozsony kert)

História záhrady sa začína v rokoch 1553 –1568, keď sa Bratislava stala sídlom arcibiskupského úradu. V roku 1642 prevzal úrad ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay, bratislavský rodák, ktorý dal postaviť poschodový renesančný palác (súčasné sídlo úradu vlády SR) a vybudoval pri ňom záhradu, ktorá v 17. storočí patrila medzi najslávnejšie záhrady v Uhorsku. Podľa jeho slov, spĺňala predstavy pozemského raja. Pozemok sa v tých časoch nachádzal za mestom, v súčasnosti by sa palác a záhrada dali lokalizovať v priestore medzi Štefanovičovou, Štefánikovou, Spojnou ulicou a Námestím slobody. Prvým krokom bolo zaobstaranie okrasných letničiek a trvaliek z Talianska, Španielska, Belgicka, Turecka a Indie. Záhrada bola rozdelená na 24 menších a 3 väčšie záhony plné cudzokrajných druhov, na niektorých záhonoch boli ovocné stromy rôznych odrôd. V červených hlinených nádobách boli vysadené granátovníky, citrónovníky, pomarančovníky, vavríny a iné stromčeky, ktoré sa na zimu prenášali do oranžérie. Súčasťou záhrady bolo 167 druhov stromov a 1658 bylín. Pri okraji, pozdĺž múru bolo jazero, uprostred ktorého stála pieskovcová socha svätého Juraja, ktorá v súčasnosti zdobí nádvorie Primaciálneho paláca. Ostatné atrakcie ako umelá jaskyňa (grotta) s lesnými bôžikmi a krivými zrkadlami, pustovňa, bludisko a pod. boli umiestnené v rohoch pozemku. V záhrade nechýbali fontány a vodomety, prúdy vody pri pavilóne striekali a poháňali akýsi hudobný nástroj podobný organu. O parkovej úprave sa nachádza v pôvodných prácach málo údajov, hovorí sa hlavne o rovných alejach, vhodných na prechádzky za horúcich letných dní. Správou záhrady bol poverený arcibiskupov brat, jezuita Ján Lippay, vedec, ktorý sa zaoberal poľnohospodárstvom. Bol autorom kalendára, v ktorom opísal postupy prác na poli a v záhrade (Calendarium oeconomicum perpetuum - Večný hospodársky kalendár, 1662). Na sklonku života napísal knihu Posoni kert (Prešporská záhrada 1664). Je považovaný za najvýznamnejšieho autora odbornej poľnohospodárskej literatúry 17. stor. na našom území.

Koncom 18. storočia začala záhrada upadať a stratila svoje vedúce postavenie medzi okrasnými objektami. V súčasnosti sú všade okolo ulice a ako torzo slávnej záhrady ostal malý parčík pri Úrade vlády SR.

Lippayho záhrada na medirytine M. Langa z r. 1663

Súčasťou záhrady bola socha sv. Juraja, ktorá sa v súčasnosti nachádza na nádvorí Primaciálneho paláca (2024)

V 18. storočí po porážke Turkov a protihabsburských povstaní dochádza k rozmachu mesta. Bratislava sa stáva hlavným korunovačným mestom Uhorska, natrvalo sa tu usídlili príslušníci šľachtických rodov, budujú sa paláce, kostoly. V roku 1775 dala Mária Terézia zbúrať mestské hradby, čo podnietilo ďalší stavebný ruch a vznik barokových palácov a záhrad (Grassalkovichova záhrada, Medická záhrada a viacero menších záhrad).

Grassalkovichova záhrada

Gróf A. Grassalkovich kúpil v roku 1755 pozemky za mestskými hradbami a postavil na nich honosný palác, ku ktorému patrila baroková záhrada, komponovaná na stredovú os paláca. Boli tu vysadené aleje pagaštanov, záhradu zdobili nádoby s citrusmi, oleandrami, kvetinové koše a sochy. Na záhradnej slávnosti v roku 1775 sa zúčastnila aj Mária Terézia. Súčasťou slávnosti bol jarmok, v ktorom predávali gavalieri a ich dámy, medzi nimi aj arcivojvodkyňa Mária Kristína.

Počas vojnovej Slovenskej republiky bol palác sídlom prezidenta, za socializmu Ústredným domom pionierov a mládeže K. Gottwalda, Záhrade sa v tých časoch venovalo málo pozornosti, utrpela necitlivými zásahmi. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa palác so záhradou stal sídlom prezidenta SR a záhrada je otvorená pre verejnosť. V 90. tich rokoch 20. storočia, ako aj v roku 2024 prebehla jej rekonštrukcia. Pozdĺž záhradného múru pribudla Aleja prezidentov, kde prezidenti SR a vzácne štátne návštevy vysádzajú stromky. Záhradu zdobí replika jazdeckej sochy Márie Terézie, fontána Radosť zo života, je tu príjemný priestor pre posedenie.

Pohľad na palác zo záhrady, v popredí platan javorolistý. (2024)

Fontána Radosť zo života (2024)

Jazdecké súsošie Márie Terézie z vápenca (2024)

Aleja prezidentov (2024)

Medická záhrada

História Medickej záhrady siaha do 18. storočia a je spätá s grófom z Aspremontu, ktorý si tu dal postaviť letný barokový palác (Aspremontov palác - v súčasnosti sídlo dekanátu LF UK), ku ktorému patrili polia a záhrady. Neskôr prevzal záhradu gróf Esterházi, ktorý tu usporadúval koncerty. V areáli sa nachádzali ovocné stromy, boli tu pagaštanové aleje a lipy. Nový majiteľ Schiffbeck záhradu daroval univerzite. V roku 1985 záhradu obnovili, nadobudla dnešnú podobu a sprístupnili ju verejnosti. V roku 1986 pribudla fontána Labute, nachádzajú sa tu sochy Martina Kukučína, a Sándora Petőfiho, detské ihriská, je miestom konania rôznych podujatí v rámci Kultúrneho leta (letná čitáreň).