Hermina Tauscher-Geduly: Takmer zabudnutá priekopníčka horolezectva z Bratislavy

Hermina Tauscher-Geduly. Foto: Eduard Nepomuk Kozič (zdroj: Wikimedia Commons)

„Bojovníčka“ z Ochtinej

Jej nemecké meno Hermine po slovensky znamená bojovníčka. Hrdinka tohto príbehu sa narodila na sviatok Troch kráľov roku 1843 v Ochtinej (nemecky Achten, maďarsky Martonháza), ako Hermina Geduly. Pochádzala z významnej nemecky hovoriacej evanjelickej rodiny – jej otec Dr. Ludwig Geduly (1815 – 1890) bol teológ, evanjelický kňaz a od roku 1865 poslanec Uhorského snemu za mesto Prešporok. Matka Anna pochádzala z rodu Svehla z Banskej Bystrice a s manželom mali sedem detí.

Kvôli práci otca sa rodina opakovane sťahovala. Po pobyte v Banskej Bystrici napokon zakotvila v Prešporku, kde od roku 1858 Ludwig Geduly pôsobil ako farár a neskôr superintendent (biskup) Preddunajského cirkevného dištriktu.

Hermina sa zoznámila s evanjelikom doktorom Bélom Tauscherom (1839 – 1919), za ktorého sa vydala v Prešporku 15. apríla 1863. Sobášil ich Herminin otec Ludwig. S manželom boli vzdialenými príbuznými a spočiatku spolu žili v Bélovom rodnom meste Ercsi (maďarské mesto v Stoličnobelehradskej župe). Manželia sa po zhruba roku a pol presťahovali do Prešporku a v roku 1868 sa im narodila dcérka Amalie, ktorá podľa výskumu Lászlóa Kissa v detskom veku zomrela na „zápal mozgu”. Je iróniou osudu, že Herminin manžel bol významným prešporským lekárom, ktorý pôsobil ako hlavný mestský lekár a okrem iného bol aj lekárom rodiny princa Friedricha Habsburgského (1856 – 1936), bratranca cisára Františka Jozefa.

Dodnes stojaca Tauscherova vila na Štefánikovej ulici č. 4 v Bratislave je významná stavba v novobarokovom štýle, ktorá bola postavená v roku 1891 na objednávku doktora Tauschera, ktorý v nej mal aj ambulanciu. Od roku 1963 je vila vedená ako národná kultúrna pamiatka. Budova má štvorcový pôdorys, trojtraktovú vnútornú dispozíciu, dve nadzemné podlažia, podkrovie a pivnicu. Architektmi stavby boli Ferdinand Kittler a L. Gratzl. (zdroj: OZ BArožky)

Dr. Béla Tauscher však bol nielen uznávaným lekárom, držiteľom titulu Kráľovský radca, ale aj hygienikom a priekopníkom moderných liečebných metód. Práve on financoval prvé dávky drahého protidifterického séra z Nemecka, ktoré Dr. Ernest Hauer aplikoval v roku 1894 v Bratislave.

Hermina s Bélom skončili ako bezdetný pár, čo však nepoznačilo ich šťastné manželstvo. Spájal ich spoločný súcit s chorými a chudobnými a rovnako vášeň pre hory.

Mont Blanc (zdroj: www.akon.onb.ac.at)

K horolezectvu ju priviedla láska

Na otázku, ako sa stalo, že sa vypracovala na jednu z najvýznamnejších horolezkýň svojej doby, odpovedala, že chcela byť pri svojom mužovi, keby sa ocitol v nebezpečenstve. K horolezectvu ju teda skutočne priviedla láska k mužovi, ktorá postupne prerastala k vášni pre hory a lezenie.

Hermina bola veselá, spontánna a flexibilná. Pri vysokohorských túrach si rada spievala a vedela sa dobre prispôsobiť náročným podmienkam.

Svoju horolezeckú dráhu začala v 70. rokoch 19. storočia, keď sa ženské horolezectvo ešte len začínalo formovať. Pochodila Tatry, ale jej úspechy v Alpách boli vo svojej dobe naozaj pozoruhodné.

Portréty manželov Tauscherovcov v dobovom horolezeckom oblečení (zdroj: Mitteilungen des Deutschen Alpen Vereins)

Na vrchole Mont-Blancu

Vrch Mont Blanc v Alpách lákal horolezcov odpradávna. Táto hora aktuálne dosahujúca výšku 4805,59 metra nad morom, nachádzajúca sa na francúzsko-talianskej hranici dala meno celému pohoriu v Západných Alpách. Samotný vrch Mont Blanc je najvyššou horou Európy mimo Kaukazu a jedenástou najvyššou horou sveta. Ako prví ho v roku 1786 zdolali lekár Michel-Gabriel Paccard a horský vodca Jacques Balmat. Prvou ženou na vrchole hory sa v roku 1808 stala chudobná slúžka Marie Paradis, ktorú sprevádzal Jacques Balmat.

Horolezecký výstup na Mont Blanc na starej pohľadnici (zdroj: www.akon.onb.ac.at)

Hermina Tauscher-Geduly na Mont Blanc vystúpila ako prvá uhorská horolezkyňa 4. augusta 1881, v sprievode svojho manžela a štyroch horských vodcov. Výstup uskutočnili talianskou cestou a Hermina bola úplne prvou ženou, ktorá Mont Blanc touto cestou zdolala.

Svoje pocity pri výstupe na vrchol hory neskôr v článku opísala takto: „... vrchol Mont-Blancu! Celá moja duša bola plná emócií a rešpektu... Moje želania sa splnili a ja som sa ocitla na vrchole kráľa hôr, dojatá a šťastná. Pohľady na obrovský horský masív presahujú možnosti akejkoľvek predstavivosti či opisu...“

Výstup na Mont Blanc na starej pohľadnici (zdroj: www.akon.onb.ac.at)

Ďalšie horolezecké úspechy

Hermina Tauscher-Geduly absolvovala viac než 140 vysokohorských túr v Alpách. Medzi rokmi 1880 a 1900 ju tu s manželom často sprevádzal horský vodca Anton Furrer. Bola medzi prvými ženami, ktoré dosiahli vrcholy ako Dent Blanche, Finsteraarhorn či Piz Bernina a ako prvá žena vystúpila cez Hochjoch na Ortler a na Pala di San Martino. V roku 1879 ako prvá žena vystúpila na vrch hory Königsspitze (Gran Zebrù) v Taliansku.  V tom istom roku sa Hermina stala jednou z prvých žien v sekcii Rätia Švajčiarskeho alpského klubu, čo bola v tom čase skutočná senzácia, keďže ženy oficiálne mohli byť členkami až od roku 1979. V roku 1881 vstúpila aj do Rakúskeho alpského klubu.

Dňa 8. augusta 1892 absolvovala s manželom prvovýstup a prechod Vernelasattela od ľadovca Maisas, čím sa stala prvou ženou na tomto vrchole.

Náročný výstup na Mont Blanc na starej pohľadnici (zdroj: www.akon.onb.ac.at)

Spisovateľská činnosť

Popri vrcholovom horolezeckom športe sa Hermina venovala aj písaniu. Svoje zážitky z hôr publikovala v prestížnych alpinistických časopisoch, ako Österreichische Alpenzeitung, Zeitschrift des Deutschen und Oesterreichischen Alpenvereins alebo maďarskom Földrajzi Közlemények.

Jej články sa vyznačovali presným pozorovaním prírody a poetickým opisom horskej krajiny. Dodnes ich je možné čítať v online novinových databázach.

Herminin článok o zdolaní hory Ortler, ktorý v roku 1885 vyšiel v magazíne „Zeitschrift des deutschen und österreichischen Alpenvereins“.

(Zdroj: www.anno.onb.ac.at)

„Anjel chudobných“

Okrem spomínaného horolezectva a písania sa Hermina venovala aj intenzívnej charitatívnej činnosti v domovskom Prešporku. Bola predsedníčkou viacerých dobročinných organizácií a aktívne sa podieľala na založení Uhorského červeného kríža. Pôsobila ako predsedníčka Dobročinného spolku žien, viceprezidentka bratislavského mestského výboru Spoločnosti červeného kríža, či predsedníčka Evanjelického ženského spolku.

Za svoju charitatívnu činnosť získala čestný diplom od cisárovnej Alžbety a Alžbetin rád II. triedy. Patrila aj k známym osobnostiam prešporského spoločenského života – dobová tlač ju spomína takmer v stovke článkov.

Odkaz

Po smrti svojho manžela Bélu v roku 1919 sa Hermina stiahla z verejného života a postupne zložila všetky svoje čestné funkcie.

Zomrela po krátkej chorobe, 23. novembra 1923 vo veku nedožitých 81 rokov v jednom z domovov sociálnych služieb Červeného kríža v Bratislave, ktorý sama pomáhala zakladať. S manželom sú spoločne pochovaní v hrobe na Cintoríne pri Kozej bráne.

Hrobka manželov Tauscherovcov na Cintoríne pri Kozej bráne. Spolu s nimi tu leží aj Herminina sestra Eugenia. (foto: autor)

Hermina Tauscher-Geduly je ženskou osobnosťou Prešporku/Bratislavy, ktorá v meste neprávom upadla do zabudnutia. Veď vo svete je jej menom symbolom odvahy a prekonávania prekážok. V čase, keď sa od žien očakávalo, že zostanú v tieni svojich mužov, ona riskovala život na vrcholoch horských štítov a stala sa uznávanou autorkou a charitatívnou pracovníčkou. Jej príbeh je príbehom emancipácie, odvahy a lásky k horám, ktorá prekročila všetky spoločenské konvencie svojej doby.

Exlibris s bratislavským motívom Eugenie Geduly, ktorý vytvoril český maliar a grafik Emil Orlík. (zdroj: www.collections.imm.hu)

Za poskytnutie cenných informácií do článku autor ďakuje potomkovi rodiny Tauscherovcov, Dr. Jürgenovi Gerlachovi z Nemecka.

Súbežne s prácou na článku vznikol aj článok o Hermine Tauscher-Geduly na slovenskej Wikipedii, ako pripomienka tejto odvážnej ženy, na ktorú sa u nás takmer zabudlo.

Peter Janoviček