Železná studnička - prechádzka storočiami. 2. diel: Zelený raj Prešporákov

1. diel tu

Hostinec na Železnej studienke spolu s Labutím pavilónom, na pohľadnici z obdobia okolo roku 1914.

Kto z Bratislavčaniek, či Bratislavčanov by nepoznal Železnú studničku? Je azda najobľúbenejším miestom pre relax, šport, či prechádzky v zelenej časti mesta. Dnes týmto názvom označujeme celú oblasť od Červeného mosta, takmer až po Sanatórium. V minulosti sa však myslelo jedno konkrétne miesto v údolí Vydrice. A to studničku so železitou vodou. Spisovateľ Karl Benyovszky ju vo svojej knihe opísal takto:

„... tu vyviera zo žulového brala prameň, zachytený do kamennej nádrže. Voda z prameňa je priezračná, bez farby a zápachu, len má trochu trpkastú príchuť, pripomínajúcu atrament, a keď dlhšie stojí, zanecháva v nádobe hnedú vločkovitú usadeninu...“

Začiatky legendy

Riečka Vydrica, prameniaca v Malých Karpatoch pri Bielom kríži, je historicky významná – prvýkrát sa o nej písalo už v roku 1280. Tento ľavostranný prítok Dunaja bol kedysi domovom deviatich mlynov, ktoré sa spomínajú už v roku 1455. Súčasťou komplexu vydrických mlynov boli štyri vodné nádrže. Prvú dali postaviť vydrickí mlynári v roku 1761. Po pretrhnutí jej hrádze v roku 1763 však zanikla. V roku 1846 postavili štyri vodné nádrže, ktoré existujú dodnes.

Člnkovanie na Druhom rybníku, v pozadí strecha Labutieho pavilónu.

Zánikom mlynov nádrže spustli. V rámci revitalizácie územia pristúpilo mesto v roku 1901 k ich obnove a rekonštrukcii. Stali sa z nich rybníky s možnosťou rybolovu, člnkovania a v zime korčuľovania. V 19. storočí sa väčšina mlynov premenila na výletné reštaurácie.

Niektoré mlynské stavby pretrvali dodnes. Siedmy mlyn, ktorý fungoval do roku 1896, bol vylepšený parným strojom a dnes je v jeho budove sídlo Pamiatkového úradu SR. Najzachovalejší je deviaty mlyn pod Železnou studničkou, ktorý je technickou pamiatkou. Významný je aj ôsmy mlyn, známy ako Klepáč, ktorý dnes slúži ako reštaurácia a oddychové miesto.

Kúpele a liečivé pramene

Prví návštevníci Železnej studničky boli pravdepodobne mlynári z okolia, ktorí sem chodievali kvôli železitej vode, ktorá mala povesť liečivého prameňa. V 20. rokoch 19. storočia prišiel stolársky majster Johann Tronner s myšlienkou využiť prameň komerčne. V roku 1821 tu na vlastné náklady postavil štyri kúpacie kabíny a tri izby.

Obľuba kúpeľov rástla, najmä po analýze vody, ktorá potvrdila jej liečivé účinky. Mesto následne vybudovalo murované kúpele, ktoré od roku 1828 niesli názov Kúpele cisára Ferdinanda. Prvých hostí privítali 22. júna 1828, oficiálna kúpeľná sezóna začala slávnostne 7. júna 1830.

Kúpele cisára Ferdinanda

Hostí do kúpeľov vozil fiaker priamo z mesta. Vodu zo studničky bolo možné kúpiť aj v lekárni Sv. Martina. Neskoršie rozbory však ukázali, že voda stratila liečivé vlastnosti – pravdepodobne v dôsledku úprav Druhého rybníka a zmien v podzemných vodách. Kúpele postupne zanikli, no budova hostinca sa stala známym hotelom, kde sa stretávala mestská honorácia.

Zmeny majiteľov a architektúry

Budova hotela prešla rukami viacerých majiteľov – od Jakuba Palugyaya v roku 1844, cez Jána Meyera v roku 1878, až po Ľudovíta Schmidta v roku 1890. V roku 1894 prešla do vlastníctva mesta Prešporok. 21. júna 1905 pribudla za hostincom nová stavba – Labutí pavilón, ktorý postavil Bratislavský okrášľovací spolok.

Labutí pavilón (Zdroj: AKON - Ansichtskarten Online)

Posledná veľká prestavba areálu sa uskutočnila v roku 1938. Po druhej svetovej vojne začala budova chátrať a v roku 1970 bola asanovaná. Zostali len základy, na ktorých neskôr vznikli jednoduché bufety.

Vedenie trolejbusovej linky.

Prvá bratislavská trolejbusová linka

Len málokto vie, že práve na Železnej studničke bola v roku 1909 spustená prvá trolejbusová linka v Bratislave a druhá na Slovensku. Trať začínala na Pražskej ulici pri Palugyayovom paláci a viedla cez Červený most až na Železnú studničku. Merala 5800 metrov a jazdilo po nej sedem trolejbusov Daimler – Stoll. Linka fungovala do roku 1915.

Legenda o Klepáčovi

S miestom sa spája aj povesť o mlynárovi Klepáčovi, jeho dcére Aničke a poľovníkovi Jankovi. Rodičia nechceli dovoliť ich svadbu, a tak ich na Štedrý večer prekliali. Janko sa premenil na zajaca s poľovníckym klobúkom a Anička na líšku s ľudskou tvárou. Podľa legendy ich možno stretnúť v lesoch pri Železnej studničke, najmä v noci z 24. na 25. decembra.

Labutí pavilón okolo roku 1915. Dňa 21. júna 1905 slávnostne odovzdal podpredseda Prešporského okrášľovacieho spolku Julius von Simonyi mešťanostovi Theodorovi Brollymu v areáli Ferdinandových kúpeľov na Železnej studničke novú drevenú presklenú verandu, ktorú postavili za prítomnosti mnohých divákov, župana a mestských predstaviteľov. Išlo o najdrahšiu stavbu, akú spolok v tom období realizoval – jej cena dosiahla 14 800 korún, pričom mesto prispelo sumou 3 300 korún. Pre porovnanie, rok predtým postavili na Kamzíku verandu pre 150 osôb len za 6 189,39 korún. Veranda na Železnej studničke bola v roku 1975 zbúraná rovnako ako hlavná budova kúpeľov, ktorá bola asanovaná už v roku 1970.

Pre náš článok na Železnú studničku svojho detstva, zaspomínala aj čitateľka pani Dagmar Gálová: „Moja omama chodila s partiou dám hrať v lete na Železnú karty - kanastu. Vždy som musela pozdraviť bozkávam a urobiť pukerlík. Pamätám si, že ma omama vzala sebou. Dámy hrali a ja som sa tmolila niekde okolo. Mohla som mať tak cca 5-6 rokov. Aké som mala šaty, to neviem, ale mala som na nich takú bielu zásterku s volánikmi, uviazanú okolo krku aj v vzadu. Keďže nejaká mimoriadna zábava sa tam nekonala, áut chodilo málo, začala som hľadať zábavu. Našla som tú najlepšiu - zbierala som do zásterky žaby, ktoré prešli autá a boli vylisované úplne naplocho... Keď som prišla omame ukázať môj úlovok, viete si predstaviť, čo sa dialo...“

V roku 1907 vyšiel v Prešporku moderný turistický sprievodca, ktorého autorom bol mestský knihovník Emil Kumlik a v tlačiarni Karola Angermayera ho vydalo kníhkupectvo Žigmunda Steinera.

Reklamy na konci bedekra napovedajú, že knižku podporilo viacero významných prešporských obchodníkov a firiem. Patrí medzi nich aj hostinský Kovács, ktorý uverejnil reklamu na svoj podnik na Železnej studničke.

Tretí diel seriálu vyjde po dokončení areálu novej Železnej studničky. Navštívime ho a zhodnotíme, ako nadviazal na svojho legendárneho predchodcu.

Peter Janoviček

Obrázky: OZ Bratislavské rožky (zbierka J. Horváth)