Nezabudnuteľná bratislavská prechádzka s Árpádom Korpásom

Naša prechádzka sa začala pred župným domom. Predpokladá sa, že práve tu, v bývalom kláštore trinitárov, založil István Széchenyi so svojimi druhmi v roku 1825 vedeckú spoločnosť, z ktorej sa neskôr stala Maďarská akadémia vied. Pokračovali sme po Kapucínskej ulici, kde sme sa snažili predstaviť si, aké pocity mohol v dobových obyvateľoch mesta vyvolávať pohľad na ruiny Bratislavského hradu.

Po širokom schodisku sme sa dostali na Klariskú ulicu, kde sme prešli popri zadnej časti budovy, v ktorej dnes sídli Univerzitná knižnica a kedysi sa v nej konali zasadnutia uhorského snemu. Náš sprievodca však zdôraznil, že ešte nie sme v cieli, že nás ešte čaká väčší okruh historickým centrom mesta. Počas neho sme si vypočuli mnoho zaujímavých príbehov; dotkli sme sa Kostola klarisiek a cez Kapitulskú ulicu sme dorazili k Dómu sv. Martina, kde sme si pripomenuli korunováciu Karolíny Augusty v roku 1825. Odtiaľ sme zamierili na nábrežie Dunaja a pozreli sa na jeho protiľahlý breh. Mestský park (Aupark, dnes Sad Janka Kráľa) na petržalskej strane Dunaja často navštevoval István Széchenyi aj Sándor Petőfi, ktorý to tam skúšal s herectvom.

Pod košatými korunami stromov na bývalej Promenáde sme sa dostali k „prešporskému Pilvaxu“, čiže kultovému miestu stretávok „snemovej mládeže“. Kaviareň Jurátus stála neďaleko dnešného kina Mladosť. Zastavili sme sa na mieste prvej snemovne na Laurinskej ulici a pri Primaciálnom paláci. Na záver sme sa cez Hlavné námestie a Sedlársku ulicu opäť vrátili k bývalému politickému centru historického Uhorska – k budove uhorského snemu, dnešnému sídlu Univerzitnej knižnice.

Árpádovi Korpásovi ďakujeme za modernú, prehľadne a pútavo koncipovanú prechádzku, ktorá nás prostredníctvom súčasných verejných priestranstiev Bratislavy zasvätila do pestrofarebného sveta niekdajších prešporských diét.

Všetkých záujemcov zároveň srdečne pozývame na ďalšiu maďarskú tematickú prechádzku OZ Bratislavské rožky, v rámci ktorej nám turistický sprievodca István Hornyák priblíži Temné kapitoly Bratislavy.