Ján Batka – zabudnutá prešporská legenda

Hlavného archivára Jána Batku (1845 – 1917) rozhodne nemožno označiť nálepkou nevýrazného úradníčka, keďže bol mimoriadne mnohostrannou osobnosťou, pravým renesančným človekom, ktorý sa v Bratislave (dobovom Prešporku) tešil mimoriadnej popularite. Počas našej septembrovej tematickej prechádzky sme si pripomenuli najdôležitejšie osobné i profesijné zastávky tohto rodeného Pressburgera, ktorý celý život zasvätil mestu, a aspoň zlomok obrovského kultúrneho dedičstva, ktoré by bez neho nemohlo vzniknúť.

Náš sprievodca Krisztián Kacsinecz pri vymenúvaní Batkových zásluh vyzdvihol jeho činnosť hudobného kritika a kultúrneho organizátora, vďaka čomu sa Bratislava na prelome 19. a 20. storočia stala jednou z európskych bášt klasickej hudby. Bol osobným priateľom Franza Liszta, ktorý v tomto korunovačnom meste odohral vyše tucet koncertov, z toho väčšinu práve na jeho pozvanie. Ako sa ukázalo, Batka sa pričinil aj o to, že v korunovačnom meste bol postavený pamätník prešporskému rodákovi a skladateľovi európskeho významu Johannovi Nepomukovi Hummelovi. Sochou, ktorá absolvovala nejedno „sťahovanie“ a dnes stojí pred Nesterovým palácom, sídlom nemeckého veľvyslanectva, sme sa mohli pokochať aj z bezprostrednej blízkosti.  

 Krisztián Kacsinecz

Zároveň vyšlo najavo, že popri „hlavnom zamestnaní“ archivára a vášni pre hudbu sa Ján Batka venoval aj ochrane pamiatok a miestnej histórii – jeho snom bolo zachrániť ruiny Bratislavského hradu a sprístupniť ich verejnosti.

A určite nemožno zabudnúť na jeho vynikajúci cit pre objavovanie mladých talentov: v priebehu prechádzky zazneli mená ako Gejza Zichy, Ján Fadrusz či Béla Bartók. Tento štedrý mecenáš slúžil svojmu milovanému mestu aj po smrti – neuveriteľne bohatú pozostalosť, ktorá obsahovala okolo 10-tisíc cenných dobových dokumentov a jej digitalizácia sa uskutočnila vďaka OZ Bratislavské rožky, odkázal tunajšiemu mestskému archívu.

„Ján Batka odišiel na večný odpočinok, ale na jeho meno ešte dlho nebudeme môcť zabudnúť, zvlášť tu, v Prešporku. Všetko, čo je čisté, pekné, ideálne, ušľachtilé, všetko, čo slúži na skrášlenie a dekorovanie života, na zlepšenie a posilnenie človeka, bolo v ňom, bolo jeho cieľom, prostriedkom. (...) S ťažkým srdcom ho pochovávame a nedokážeme uveriť, že naveky stíchol. Aj vo svojom pokojnom prachu, vo svojom mĺkvom hrobe pripomína, učí a svoju lásku ku kráse bude hlásať budúcim generáciám,“ citoval Krisztián Kacsinecz na záver prehliadky z nekrológu, ktorý sa lúčil s jednou z najikonickejších postáv Bratislavy šťastných mierových čias.

OZ Bratislavské rožky stojí na čele iniciatív smerujúcich k uchovávaniu pamiatky Jána Batku:  prostredníctvom viacerých článkov, prechádzok zameraných na miestnu históriu, výstav i rozprávkovej knihy prispelo k tomu, aby životné dielo tohto významného bratislavského archivára a organizátora kultúrnych podujatí mohla spoznať aj širšia verejnosť.